Ahojte.
Chcem sa s vami všetkými podeliť o náš príbeh . Zobrali sme sa pred 20 rokmi s vedomím že moja manželka je v ohrození a môže zdediť tuto chorobu po otcovi. Keď sa prejavy stupňovali tak Majka išla na test a bol pozitívny. Nasledovalo hľadanie lekárov, nastavenie liekov. Toto obdobie bolo pre nás veľmi ťažké. Majka dosť vyvádzala čo malo vplyv aj na mňa ale aj na celú našu rodinu. Máme spolu 4 deti a dost zle to znášali. Prejavovalo sa to napríklad hrubosťou voči deťom, častými hádkami, obviňovaním všetkých naokolo, utekanie z domu, často aj o 2 v noci. Bola to obdobie ktoré bolo veľmi zlé a nič dobré som na tomto období nenašiel. Majkin stav sa zhoršil nielen psychicky ale aj fyzicky. Veľmi sa jej začala klepať noha až tak že nemohla chodiť, tak sme vedeli že sami to nezvládneme. Začal som riešiť situáciu. Keď sa nám otvorili dvere do pezinskej nemocnice tak som si povedal že si troška oddýchneme od toho tlaku. Úprimne vôbec som nečakal že sa niečo zmení, jednoducho som to bral ako súčasť tejto choroby. Ešte počas jej pobytu v nemocnici som nebadal žiadne zmeny čo sa týka psychiky. Keď mi aj doktorka povedala že u nej sa začali prejavovať depresie a bude sa to ešte zhoršovať. Ja som si to nevedel predstaviť ako to môže byť ešte horšie. Keď sa vrátila domov tak bola veľmi milá, tak som si povedal že to vydrží maximálne týždeň. Keď prešiel týždeň tak bola stále veľmi milá. A táto jej zmena trvá až do dnes. Je to totálna zmena osobnosti. Všetko ide bez problémov a zas v tomto období vidím samé pozitíva. A čomu vďačím za túto zmenu. Jednoznačne ľuďom v pezinskej nemocnici, za nastavenie liekov a určite aj Bohu.