Čo je Huntingtonova choroba ?
Každý má gén, ktorý slúži ako návod na výrobu bielkoviny nazývanej huntingtín. U osoby s Huntingtonovou chorobou sa tento gén zmenil z normálnej na chybnú verziu. Nazývame to mutovaný gén huntingtínu. Chybný gén spôsobuje produkciu škodlivého huntingtínu. Postupom času spôsobuje chybný huntingtín poruchu fungovania mozgových buniek a nakoniec ich smrť.
Hoci máme huntingtín vo všetkých bunkách nášho tela, chybný gén spôsobuje najväčšie škody v špecifických kľúčových oblastiach mozgu (tzv. bazálnych gangliách a kortexe). Tieto oblasti sú životne dôležité pre riadenie emocionálnych, behaviorálnych, kognitívnych (myslenie a plánovanie) a motorických (pohybových) schopností. V súčasnosti neexistuje liek ani spôsob, ako túto chorobu zastaviť, ale liečba môže pomôcť zvládnuť príznaky. Prebieha množstvo výskumov a štúdií, ktorých cieľom je znížiť hladiny mutovaného huntingtínu alebo pomôcť mozgovým bunkám fungovať lepšie.
Aký vplyv má HCH na mozog a bunky?
Mutácia HCH spôsobuje nesprávne zloženie proteínu huntingtínu a jeho hromadenie vo vnútri mozgových buniek. Toto hromadenie sa v priebehu rokov zvyšuje a spôsobuje čoraz viac porúch. Znižuje schopnosť buniek produkovať energiu, ktorá je pre ich fungovanie nevyhnutná, a tiež znižuje schopnosť buniek komunikovať medzi sebou. Stále nevieme, ako proteín mHTT (škodlivý, mutovaný proteín huntingtín) ovplyvňuje všetky rôzne funkcie v bunke, ale nakoniec mozgové bunky odumierajú v dôsledku intoxikácie.
Je dôležité pochopiť, že zmeny, ktoré možno pozorovať u osoby s Huntingtonovou chorobou, sú spôsobené zmenami a poškodením mozgu. Oblasti mozgu, ktoré sú obzvlášť citlivé na mHTT, sa podieľajú na riadení pohybu, rozhodovaní, regulácii emócií a pamäti. Toto postupné poškodenie vysvetľuje, prečo sa príznaky zhoršujú v priebehu mnohých rokov.
Genetický základ: gén HTT, CAG repetície a dedičnosť
Počet opakovaní C-A-G v géne huntingtín sa líši od človeka k človeku. V súvislosti s Huntingtonovou chorobou sa počet opakovaní C-A-G delí do kategórií:
- 26 alebo menej opakovaní: Ide o normálny rozsah a u danej osoby sa HCH nikdy nevyvinie
- 27–35 opakovaní: Ide o relatívne vysoký počet opakovaní CAG. U danej osoby sa HCH nevyvinie. Tento rozsah opakovaní CAG je však nestabilný a náchylný na zmeny pri prenose na ďalšie generácie; počet opakovaní sa u potomkov môže zvýšiť alebo znížiť. Tento rozsah opakovaní CAG sa tiež nazýva stredný rozsah.
- 36–39 opakovaní: Túto úroveň expanzie CAG označujeme ako expanziu s neúplnou penetranciou. To znamená, že hoci sa u osoby môže vyvinúť Huntingtonova choroba, je pravdepodobné, že sa tak stane až v neskoršom veku. Označuje sa to aj ako šedá zóna.
- 40 alebo viac opakovaní: u danej osoby sa takmer s určitosťou vyvinie HCH
- 60 alebo viac: Ľudia s veľmi vysokým počtom opakovaní
ochorejú na HCH v ranom veku (zvyčajne pred dovŕšením 20 rokov). Táto varianta Huntingtonovej choroby sa nazýva HCH s juvenilným nástupom (termín pediatrická Huntingtonova choroba je vyhradený pre všetkých pacientov s manifestnou chorobou, ktorí majú menej ako 18 rokov).
Huntingtonova choroba sa nazýva dominantná. Je to preto, že ak zdedíte mutovaný gén od rodiča s touto chorobou, bude dominovať nad normálnym génom, ktorý zdedíte od druhého rodiča. Počet opakovaní sa môže zmeniť pri prenose z rodiča na dieťa. Súrodenci môžu mať rôzny počet opakovaní CAG. A počet sa môže líšiť pri prenose na ďalšiu generáciu, čím ovplyvňuje vek nástupu ochorenia. Ak mutovaný gén pochádza od otca, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že dieťa zdedí zvýšený počet CAG opakovaní. Deti nemusia nutne ochorieť rovnakým spôsobom ako ich rodičia. To isté platí aj medzi súrodencami. Zistenie genetického rizika môže vyvolať ťažké otázky týkajúce sa plánovania rodiny a emocionálnej podpory. Malo by byť ponúknuté genetické poradenstvo.
Kedy sa objavujú príznaky a prečo sú také rôznorodé ?
Vek, v ktorom sa prejavia príznaky HCH, ovplyvňuje hlavne počet CAG opakovaní, ale nie je to jediný faktor. Vplyv majú aj ďalšie genetické modifikátory, voľby životného štýlu, prostredie a celkový zdravotný stav.
- Juvenilná HCH (nástup pred 21. rokom života): často zahŕňa stuhnutosť, problémy s chôdzou a ťažkosti s učením; progresia je zvyčajne rýchlejšia.
- HCH s nástupom v dospelosti (často vo veku 30–50 rokov): častejšie začína zmenami nálady alebo kognitívnymi zmenami pred motorickými príznakmi
Variabilita je bežná. U jednej osoby sa môžu prejaviť predovšetkým emocionálne zmeny (ako depresia alebo úzkosť), zatiaľ čo u inej môžu prevládať motorické príznaky. U niektorých dochádza k rýchlemu zhoršeniu, zatiaľ čo iní žijú mnoho rokov so zvládnuteľnými príznakmi. Táto rozmanitosť robí personalizovanú starostlivosť nevyhnutnou; podpora musí byť prispôsobená každému jednotlivcovi.
Aké sú príznaky a ako postupujú ?
Symptómy HCH možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- Motorické príznaky
- Mimovoľné pohyby (často chorea), neohrabanosť, problémy s rovnováhou
- Neskôr: svalová rigidita, ťažkosti s chôdzou, rečou alebo prehĺtaním
- Kognitívne príznaky
- Spomalené myslenie, zlá koncentrácia, zábudlivosť
- Zhoršená schopnosť riešiť problémy, ťažkosti s plánovaním alebo multitaskingom
- Psychiatrické príznaky
- Depresia, suicidálne sklony, úzkosť, podráždenosť, agresivita, poruchy spánku
- Apatia, nedostatok motivácie, niekedy obsedantné správanie alebo halucinácie
V skutočnosti majú ľudia s Huntingtonovou chorobou takmer vždy v určitom momente tendenciu postupne chudnúť. Čiastočne je to spôsobené zvýšeným výdajom energie a do určitej miery aj ťažkosťami s prehĺtaním.
HCH zvyčajne prebieha v troch fázach:
- Počiatočné štádium: mierne kognitívne alebo náladové zmeny, mierne problémy s koordináciou, minimálny vplyv na každodenné fungovanie
- Stredné štádium: zhoršujúca sa motorická dysfunkcia, ťažkosti s rečou a prehĺtaním, väčšia závislosť od druhých
- Pokročilé štádium: závažné pohybové problémy, úplná závislosť, obmedzená komunikácia, ale často je zachované vedomie.
Príbeh ochorenia sa môže u jednotlivých osôb líšiť, ale zvyčajne trvá 15 až 20 rokov. V priebehu ochorenia je veľmi dôležitá podpora pre opatrovateľov.
Ako sa môžem počas tohto procesu starať o seba ?
Hoci neexistuje účinná liečba, existuje mnoho nástrojov a stratégií, ktoré pomáhajú ľuďom žiť zmysluplný život. Liečba by mala byť individuálna a môže zahŕňať:
- Lieky na choreu a iné poruchy pohybu, poruchy nálady, úzkosť a problémy so spánkom
- Terapie:
- Fyzioterapia na udržanie rovnováhy a pohyblivosti
- Ergoterapiu na prispôsobenie činností bežného života
- Logopedickú terapiu a terapiu zameranú na prehĺtanie
- Duševná zdravotná starostlivosť: psychologická podpora pre pacientov aj opatrovateľov
- Výživa: Vysokokalorická, vyvážená strava na zabránenie úbytku hmotnosti a podporu energie
- Sociálne a právne plánovanie: včasná príprava rozhodnutí o starostlivosti, finančné plánovanie a pokyny pre zdravotníkov.
Zostávanie sociálne aktívnym, účasť na klinickom výskume a budovanie siete pomocníkov môžu pomôcť zachovať dôstojnosť a kvalitu života. Prístup k odbornej podpore a skupinám rovesníkov môže mať veľký význam pre pacientov aj ich rodiny.
Je to až príliš podrobné? Kedykoľvek sa môžete vrátiť k nášmu zjednodušenému prehľadu.
Ste pripravení pokračovať ? V ďalšej kapitole sa dozviete, niečo o genetickom testovaní.