Bežná (symptomatická) liečba

Symptomatická liečba sa zameriava na zmiernenie prejavy ochorenia a zlepšenie života ako pacienta, tak jeho opatrovateľov.

Základný neurodegeneratívny proces HD zatiaľ nie je možné spomaliť, či zastaviť, aj keď výskumníci v tomto smere neustále vyvíjajú nové lieky, ktoré mnohé už majú v (pre) klinických štúdiách nádejné výsledky (viac v experimentálnej liečbe).

Prejavy ochorenia je však možné výrazne zmierniť a zlepšiť tak kvalitu života nielen pacientom ale aj ich opatrovateľom. Komplexná liečba Huntingtonovej choroby vyžaduje optimálne multidisciplinárny tím – neurológa, psychiatra, psychológa/psychoterapeuta (v neskorších štádiách ochorenia najmä pre príbuzných), logopéda, rehabilitačného, nutričného a sociálneho pracovníka, ergoterapeuta. Terapiu je v priebehu ochorenia nutné prispôsobovať tomu ktorému štádiu choroby.

Motorické choreatické príznaky sa pozitívne ovplyvňujú antidopaminergickými liekmi (t.j. blokujú funkciu dopamínu), čo vyplýva z patofyziológie funkčných okruhov bazálnych ganglií (obrázok). Preto nie je vôbec výnimočné, že pacient s HD užíva psychiatrické lieky (antipsychotiká) z neurologickej indikácie, hoci vôbec nemusí mať psychotické prejavy (vidiny, hlasy, bludy), na liečbu ktorých sú antipsychotiká primárne určené.

Patofyziológia bazálnych ganglií, legenda: modrou – glutamátová (aktivačná) transmisia, čiernou – GABA (inhibičná) transmisia (s výnimkou modulačnej dopamínergickej dráhy zo SNc do Putamen), SNc – substantia nigra, pars compacta, GPe – globus pallidus externum, STN – nucleus subthalamicus, GPI – globus pallidus internum, SNr – substantia nigra, pars reticularis, Thal – thalamus

Antidopaminergické lieky

Tetrabenazin – inhibuje spätné vychytávanie monoamínov (a teda aj dopamínu) v terminálnych zakončeniach synaptických nervov reverzibilne a krátkodobou väzbou na vezikulárny monoamínový transportér(VMAT)

Antipsychotiká (risperidón, olanzapín, quetiapín, haloperidol…) – blokujú dopamínové receptory zvlášť pozitívne je v tomto prípade znižovanie aktivity nigrostriatálnych dopaminergických neurónov (popritom znižujú najmä aktivitu mezolimbických dopaminergických neurónov, čo sa využíva na ovplyvnenie halucinácii a bludov)